Ako som nechtiac prispel ku gender hnutiu.
Keď si niečo na seba kupujem tak to je spravidla bez rozmýšľania. Musí sa mi to jednoducho zapáčiť. Nehľadím vtedy ani na cenu. Jednoducho naložím a kúpim. Naposledy ma takáto „Láska na prvý pohľad. “ zmohla v Lídli. Padli mi do oka bordové tepláky. Staré už mám na franforce, neváhal som ani chvíľku. Som konfekčný typ, pozrel som akurát číslo a korisť bola moja. Po príchode domov som si ich vyskúšal. Veľkosť akurát, tak som pristúpil k svojmu obľúbenému zvyku a strčil som ruky do vreciek. Vrecká však smerovali dozadu. Teda po vložení rúk do nich som si oblápal zadok. Rozmýšľal som, či je to nejaké vylepšenie, aby mi z vreciek nevypadávali veci. Neprišiel som však na nič. Tak som sa rozhodol obliecť si ich naopak. Pri nenosených teplákoch je to vlastne jedno. To som však mal zas šnúrku na opasku vzadu. Trochu horšie sa mi na chrbte viaže mašlička. Spomenul som si, že ženy tiež mávajú šnúrku na šatoch niekedy vzadu. Núkali sa ešte ďalšie riešenia. Urobiť nové dierky na šnúrku pri vignete alebo odpárať celý pás a našiť ho tak ako má byť. Nakoniec som sa rozhodol nechať to tak. Keď si dokážu na chrbte zaviazať mašličku ženy, tak to dokážem aj ja. Aspoň zatiaľ. Foto síce nezdvorilé, ale situáciu dokresľuje celkom presne.
Dnes udelená cena A. Lombardíniho žilinskému rodákovi, spisovateľovi Jánovi Lenčovi. Pekné podujatie (po slovensky event). Asi sa dám na kultúru.
Používateľ Vladimír Štubňa pridal novú fotku na časovú os používateľa Barbara Štubňová Gurska.
Všetko najlepšie!
Ako som si potvrdzoval elektrotechnickú spôsobilosť.
Tesne pred Veľkou nocou som sa po telefonáte dozvedel, že švagrovcom rozkývanie paneláku na ôsmom poschodí alebo prievan zapríčinili prevrhnutie televízora. Padol síce na koberec, ale praskla mu obrazovka, v dôsledku čoho ho bolo možné využívať len ako rádio. Rozhodol som sa v slabšej chvili zakúpiť im nejaký nový. V čínskom e-shope v Budapešti som vysnoril za 170€, taký istý ako u nás strieľali po 230€, s priemerom obrazovky 1m. No nekúp to. Predtým mali švagrovci s menšou obrazovkou za dvojnásobnú cenu. Po asi siedmich telefonátoch, aj s pomocou maďarsky hovoriacich známych, televízor dorazil. Na stránke e-shopu mali neskromne prezentované doručenie do 48 hodín, ale do 8 dní sa im to úspešne podarilo doručiť. Vybral som sa teda do Trenčína spojazdniť ten nový zázrak. Keď som prišiel, tak som na mieste našiel dva leukoplastom oblepené ovládače, aby sa náhodou nestlačilo nevhodné tlačidlo. Podobné riešenia som už videl aj z tvrdého papiera tzv. košieľky. Jeden ovládač bol na televízor a druhý na nejaké magio od telekomu. Na oboch ovládačoch boli viditeľných asi päť tlačidiel. Zapnutie, zvuk a prepínanie kanálov. Ten diaľkový ovládač (po slovensky remote controller – RC-čítaj ásí) od magia som nechal tak. Ten druhý ofačovaný putoval aj so starým televízorom do koša. Vybalil som nový televízor aj ovládač zapojil som to do toho magia a nastavil obraz na novom televízore. Obraz bol viditeľne krajší s vyšším rozlíšením ako na televízore starom. Potom som ešte spísal veľkým písmom návod o povolených a a zakázaných tlačidlách na novom ovládači. Ešte som švagrinej povedal nech zavolá do telekomu aby jej vymenili to magio lebo iskrilo ako prskavka. Na druhý deň magio vymenili a švagrovci zas mohli žiť svoj zvyčajný, plnohodnotný život v spoločnosti televízora a desiatok kanálov, plných stupídnych seriálov a reklám.
Koncom apríla sme sa s manželkou rozhodli opäť ísť do Trenčína. Na Brezine v tom čase kvitnú višne a čerešne. Za mladi, keď sme ešte dokázali vyžiť len z lásky, sme tam chodievali randiť. Pozrieme, reku, čo tam nového. Začalo však pršať, tak sme zamierili rovno ku švagrovcom. S prekvapením som zistil, že televízor nefunguje. Nebol som na hľadanie chyby pripravený. V kapsičke, čo vždy nosím som našiel len skrutkovač, nožík, náprstok a usb káblik so samicami na oboch koncoch. Teda len akási predlžovačka. Z usb kľúča mi televízor premietal videá aj fotografie. Najpodozrivejšie bolo to magio. Telekom naozaj moc nemusím a vždy keď mám s nimi niečo vybavovať už dopredu cítim nepríjemnosti. Chcel som to však spojazdniť a tak som sa rozhodol zavolať na podporu. Vysvetlil som, čo som zistil a priteplený hlas začal to ich obligátne: „Resetujte magio. Aha vidím, že už ste to resetovali. Pošlem vám zajtra technika, ale keď nebude chyba v magio, tak musíte výjazd zaplatiť!.“. Ešte nič nespravili a paprče už natŕčali. Na to som mu povedal, že podľa mňa je chyba v tom zariadení. On zas že to môže byť aj televízor. A že je to 50% na 50%. Ja som mu na to, že aj káblik je ich a tým pádom je to už na 60% či 80% pravdepodobnosť chybné magio. Ešte som mu vysvetlil že švagrovci sa tomu absolútne nerozumejú a technik im môže povedať čokoľvek. On na to: „A vy neveríte našim technikom?“ Ja: „Nie veru. Jeden ich oklamal a dva roky platili Internet nevediac vôbec čo to je. A zmluvné pokuty boli také, že bolo výhodnejšie dva roky to platiť, ako zrušiť.“. Ešte raz sa ma opýtal, či má teda poslať toho technika alebo nie. To som už nevydržal a tomu „hotlajnovi“ som to zložil. Po chvíli som sa upokojil a začal intenzívne rozmýšľať ako to vyriešiť. Na technika som tam čakať nehodlal. Napadla ma jedna „kacírska“ myšlienka. Výjazd technika sa nebude fakturovať v prípade, že poruchu má magio. Tak to teda poistím. Pozrel som na to magio a rozhodol som sa trochu prekontrolovať v rámci možností jeho funkčnosť, eventuálne ho znefunkčniť. Prvé čo ma napadlo bol studený spoj. Trochu som teda po ňom poklopal (pravdu povediac poriadne som po ňom …). A čuduj sa svete obraz naskočil. Pre istotu som mu vyťal ešte jednu a držal. V prípadných ďalších deštrukčných činnostiach som sa rozhodol nepokračovať. O dva dni mi volali ako som spokojný s ich službami. Pre istotu som okamžite položil. Odvtedy uplynulo viac ako pol roka. Magio šľape ako hodinky. To ani telekom nedáva takú záruku. Aká užitočná dokáže byť niekedy jedna dobre mierená. Elektrotechnickú spôsobilosť vlastním oprávnene,
Ako to len tí Číňania dokázali bez EÚ fondov? A to tam ešte aj socializmus zúri. Vzadu tunel. Tomu pod Minčolom akoby z oka vypadol.
Označili ste týchto: Андрей Штубня
Dnes som na bicykli stretol akurát tak sám seba.
Vladimír Štubňa
Čriepky z Čepieľa.

Tam napravo, ako sa stáča cestička, bola za zvyškami plotu stará, neudržiavaná záhrada. Terén to bol svahovitý s chodníčkom uprostred a v strede bola pomerne veľká skala. Ako chlapci sme sa tam občas hrávali. Raz zopár dní pred Veľkou nocou sme tam našli starý bicykel. Nemal brzdy ani reťaz. Kolesá však boli celkom v poriadku. Sneh už bol zídený, tak sme sa rozhodli spúšťať sa na tom bicykli dole a ten kameň vytváral taký prirodzený skok. Spúšťali sme sa a skúšali, čo tá stará rachotina vydrží. Rôznym spôsobom sme si to sťažovali a náročnosť zjazdov sa postupne zvyšovala. Hádam na desiaty raz som to s odvahou prehnal a namieril som to tam, kde ten kamenný schod bol najväčší. Koleso sa mi spriečilo, preletel som dopredu ponad riadidlá a skončil o pár metrov ďalej na zemi. Čo bolo horšie, tvárou a najmä nosom som porýľoval terén a pamätám si ešte na hviezdičky. Ako to už v takých prípadoch býva, kamaráti sa od strachu rozutekali a ja som sa zakrvavený pobral domov. Otec, keď ma zbadal, tak mi poskytol hneď prvú pomoc. Dostal som zaucho sprava i zľava a potom ma zobral na úrazovku. Tam mi natreli celý ksicht nejakým zeleným svinstvom a asi dva týždne som chodil takto, hanbiac sa, do školy. Ani tetovanie som nepotreboval. Malo to aj pozitívny efekt. Keď som chodil po šibačkách, všetci ma ľutovali a ušlo sa mi viac drobných.
Už vtedy som začal tušiť, že to miesto je zvláštne a niečo sa tam udeje. Asi o dvadsaťpäť rokov neskôr som v práci spozoroval ako sa súdruhovia na seba významne pozerajú a vypytujú sa jeden druhého. A bol si? Nakoniec som vypátral, že chodia práve na to miesto, kde som urobil kotrmelec, brigádovať a budovať nové sídlo. Robili to naoko nezištne, ale určite to vrchnosť niekde evidovala. U niektorých to bola možno jediná manuálna práca, ku ktorej sa v živote znížili. Takto vznikol, ako sme to vtedy volali, komunistický dom. Dlho si to však neužili. Priši zmeny. Najprv to zobrala škola, neskôr tam vznikol Mestský úrad. Dnešní úradníci si tam už ani neuvedomujú ako ich útulné kancelárie vznikali aj zásluhou mozoľov vysoko postavených straníckych funkcionárov. Dnes, keď tam idem niečo vybavovať evidujem nové prvky. Diskrétne zóny a displeje. Napriek tomu si však kladiem otázku čo sa naozaj zmenilo. Rovesníci vedia, mladí nech si vygúglia.

Zdroj foto: P Štanský.
Aktualizované 18. 11. 2019, 20:59
Vladimír Štubňa
Po päťdesiatich rokoch od mojej vlastnej opäť na stužkovej. Teraz vo funkcii "emeritného" pedagóga.
Dnes trochu veterno, ale len jedným smerom. Sklené.
Farebné popoludnie nad Čremošným.
Funkcie a génius loci.
V poslednom čase pri cestovaní MHD v Žiline, zo železničnej stanice na Predmestskú, pozorujem zaujímavý jav pred predajňou Jednoty, kde spravidla vystupujem. V mieste, kde sa prechádza z Predmestskej na Rybníky, sa vyskytuje zvláštne indivíduum. Je to mladý chlap, špinavý blonďák a máva oblečené sivé tepláky, červeno-bordovú bundu a vestu neurčitej farby - niečo medzi modrou a hnedou. Posledné tri mesiace, keď som vystúpil na Predmestskej z trolejbusu, vždy som ho videl ako močí alebo pije pivo Corgoň z plastovej 1.5 litrovej fľaše. Raz som mal dokonca to šťastie a mohol som pozorovať ako vykonáva tieto činnosti simultánne. Na jednom z priložených obrázkov možno dokonca pozorovať corpus delicti na jeho teplákoch. Ja som si až dovtedy naivne myslel, že viacero činností naraz dokážu vykonávať len ženy. No človek sa učí celý život.
Matematiku mám rád od strednej školy. Vtedy som zistil, že mi to ide lepšie ako spolužiakom. Toto postihnutie mi zostalo. Keď sa teraz pýtam študentov čo je to funkcia, tak buď pozerajú zasnene do neurčita, alebo rozprávajú nejaké nezmysly. A pritom je to také jednoduché. Ja si zvolím, kedy budem cestovať. Toto nazývame nezávislá premenná. Moje vystúpenie z autobusu a spozorovanie popísaného javu je závislá premenná. Teda nezávislej premennej je priradená závislá premenná. Toto sa nazýva funkcia. Definovanie tejto funkcie by sa dalo samozrejme ďalej rozvíjať a spresňovať. Samozrejme, že pri funkciách existujú aj všelijaké fajnovosti ako diskrétnosť, kontinuálnosť, rôzne ohraničenia, lokálne a globálne maximá a minimá. Toto však k pochopeniu toho, čo je funkcia netreba.
Poďme však späť k nášmu chlapíkovi, teraz bez matematiky. Pred štyridsiatimi rokmi sme spolu s kolegom chodievali z práce po Predmestskej na Vlčince, tlačiac popri sebe bicykle značky Ukrajina. Boli to pánske bicykle sovietskej proveniencie o hmotnosti asi ako skúter. Predstavte si, že práve na mieste výskytu chlapíka bola krčma. Keď bolo pekne, tak sme zvykli zaparkovať tátoše a vonku pred krčmou sme si dali po pive. Na konzumáciu vnútri bolo treba silnejší žalúdok alebo vedieť na dve-tri minúty zadržať dych. Najčastejšie miesto pohybu nášho blonďáka je v oblasti, kde mala krčma latrínu. Výskyt tohto „pobudu“ na mňa pôsobí akosi magicky. Príde mi to ako oneskorený, bezmocný protest proti zbúraniu krčmy. V Jednote síce alkohol majú, ale chlapík ho pije, tak ako my, pred podnikom. Už som sa pokúsil aj o nadviazanie kontaktu. Preferuje však komunikáciu sám so sebou. Skúsim raz zobrať za hrsť drobných a možno sa dozviem ako to vlastne je. Krčmy by sa veru búrať nemali.
Používateľ Vladimír Štubňa pridal novú fotku na časovú os používateľa Jana Završanová Šutarová.
Všetko najlepšie.
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Hubári celé Slovensko a informácie o výskyte húb.
Sklené. Stále vyskakujú. Najviac suchohríbov, nejaké hríby a bedle.
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Zážitky z hubárskeho fóra.
Asi pred mesiacom som sa zaregistroval do skupiny zaoberajúcej sa hubárčením. Skupina v pohode, veľa pre vec zanietených ľudí a čo sa týka aktuálneho výskytu hríbov a húb obecne, cenný zdroj. Niektoré veci okolo húb ma však z neznámych príčin iritujú a zvyšujú mi tlak. Jedna z nich je používanie slova šampión namiesto šampiňón. Pokúsil som sa teda na fóre o osvetu.
Zväčšil som fotografiu jedného hríba a vložil som si ho do náručia. Na ďalšom obrázku som na hlúbik toho istého hríba prirobil medailu. Urobil som z hríba šampióna. K obom obrázkom som napísal, že sa jedná o fikciu. Ostatné obrázky boli fotografie hríbov. Ohlas bol pozitívny ale… Jeden diskutujúci napísal: „Fotomontáž – celé zle.“ Neviem, či sa chcel pochváliť, že vie čo to je fotomontáž. Nakoniec pri obrázku bolo napísané fikcia. Napísal som mu teda, aby mi ukázal, ako má vyzerať fotomontáž „celé dobre“. Obratom mi poslal veľký grafický emotikon falusa. No dobre. Dozvedel som sa ako má vyzerať fotomontáž. Začal som samozrejme tušiť s akým diskutérom mám tú česť. Trochu som sa povŕtal v jeho profile. Fotografia nejakej mikiny miesto hlavy diera a niečo o slušnom Slovensku. Nesmelo som mu teda navrhol, aby toho emotiona, ktorého mi poslal použil ako svoju profilovú fotografiu s tým, že nech napíše kam chodí na hríby. Samozrejme nesklamal. Odpoveď prišla okamžite. Jeho oddanosť pejoratívam urogenitálneho traktu sa rozvinula naplno. Nemám ambície svoje komunikačné schopnosti rozvíjať týmto smerom, tak som to preposlal adminovi a mladého hubára som zablokoval.
Reakcie na tému Photoshopu s pripomienkami, že ihličie na hríbe je veľké som pre istotu už odignoroval.
Ďalší mi odpovedal, že sa veľmi mýlim, ak si myslím, že šampiňón a šampión nie je to isté. Nato mi vymenoval všetky ľudové názvy pečiarok. Odpovedal som, že o tých ľudových názvoch viem už viac ako 40 rokov. Jeho reakcia: „No vidíte, že to viete“. Niekedy fakt o sebe pochybujem.
A nakoniec to zaklincoval príspevok: „Vidíte a podfuk vám nevyšiel“. Chúďa asi si myslelo, že som naozaj našiel 50 kg hríb a náhle precitlo.
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Hubári celé Slovensko a informácie o výskyte húb.
Fikcia.
Fikcia - šampión. Hríb smrekový odfotografovaný v mieste výskytu.
Dnes hríbov pomenej, zato hubárov by sa nazbieralo aj za autobus. Sklené. Obrázok 2 pre tých, čo si pletú šampióna so šampiňónom. Na obrázku je šampión.
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Hubári celé Slovensko a informácie o výskyte húb.
Dnes prevažne malé suchohríby. Tie však máme najradšej. Na ukážku nejaké smrekové hríby a pečiarka lesná. Sklené.
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Hubári celé Slovensko a informácie o výskyte húb.
Dnes piatok trinásteho. Pre hríby však platí asi iný kalendár. Naviac je spln. Glaserhau opäť štedré.
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Hubári celé Slovensko a informácie o výskyte húb.
Sklené. Napriek množstvu hubárov v predošlých dňoch stále sa dá nazbierať.
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Hubári celé Slovensko a informácie o výskyte húb.
Dnes cestou z Turčianskych Teplíc na Čremošné. Zopár suchohríbov. V lese sucho. Bača našiel aj nejaké hríby.
Prišli až ku mne ale mobil im nechutil. Nabudúce zoberiem do batohu mrkvičku. Neviem len, či aj koníky môžu takú z Kauflandu.
Na bicykli na huby.
Podľa predpovede počasia to malo v lese dnes vyzerať nie najlepšie. Zobral som však bicykel a šiel do lesa. Už moc tým americkým správam neverím. V lese príjemne, len vietor trochu fúkal. Čo sa húb týka, nejaké suchohríby a zelené plávky. Plávky som síce ochutnal, ale nebral. Dôchodcovia, tak ako majú povolené prechádzať na červenú, dotýkať sa na zem padnutých drôtov, môžu samozrejme aj ochutnávať surové huby. Manželka mi aj tak plávky vždy odlifruje do kompostu. My skôr narodení máme diapazón pôžitkov značne zúžený a tak hubárčenie môže pôsobiť ako droga. Za mladi, keď sme si chceli niečo šľahnúť tak sme boli utisnutí na makové knedle alebo poldecák. Tak som dnes v lese rozmýšľal, že by nejaké drogy mohli byť od 60 rokov aj povolené, aby sme neboli nemoderní. Nemusel by to byť hneď biely web dizajn, ale taká mariška by mohla zrak vylepšiť. Mohli by nám k tomu dávať aj vernostné kartičky s digitálnou podobizňou. Skúsim interpelovať, aby riešili aj niečo pre obyčajných.
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Hubári celé Slovensko a informácie o výskyte húb.
Dnes len tak za hodinku na bicykli. Bedle na vyprážanie na zajtrajší obed, pečiarka ovčia, jeden hríb smrekový a zopár suchohríbov. Turčianske Teplice - Bôr.
Desaťtisíc krokov a zo päťsto drepov len tak kvôli niečomu nespravím! Dnes silná zostava. Chcete GPS? Nedám.
Miesto: Turcianske Teplice, Slovakia (48.867051315122, 18.857170250091)
Adresa: Turcianske Teplice, Slovakia
Dnes nás cestou z lesa zastavili traja tiež "hubári". Pýtali sa kde rýchlo nazbierať hríby. Povedal som im, že dá sa, ale rýchlo to asi nebude, lebo treba dosť pochodovať. Moc sa im to nepozdávalo. Nato mi ukázali malú krabičku z umelej hmoty. Mali v nej zopár starých suchohríbov, nechutných už na pohľad a štyri bedličky, Pýtali sa či sú dobré. Odpovedal som, že neviem lebo som ešte také smradľavé nejedol a pridal som, že ak ešte niekedy chcú huby jesť, aby to vyhodili. Starší pán oponoval, že sú to bedle. Poradil som mu aby skúsil posunúť prsteň na hlúbiku. Nešiel. Vyzeral som asi dosť presvedčivo lebo tí ďalší dvaja obsah krabičky vysypali hneď do potoka. Na tých JIS-kách je aj tak pacientov dosť. Asi som spravil dobrý skutok. Prikladám ešte dnešný úlovok. Naľavo suchohríby hnedé napravo hríby smrekové. Diverzita úzka, ale osvedčená.
Tak som dnes ráno povstal a išiel do lesov bojovať.
Používateľ Vladimír Štubňa pridal novú fotku na časovú os používateľa Jana Završanová Šutarová.
Všetko najlepšie k meninám.
Takýto "vyspelý vodič" na Kii zo Žiaru nad Hronom ma dnes lízol asi o 20 cm. Aj som mu ukázal primerané gesto, ale ten asi do spätného zrkadla nepozerá. Ja keď obchádzam cyklistov vždy sa snažím o medzeru aspoň 1,5 m.
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Od kernelu ku kulinárstvu.
Pred pár dňami som čítal o zabudovaní virtuálnej privátnej siete do linuxového jadra a zrazu na mňa vyskočilo okno o varenej kukurici. Spravidla tieto virtuálne molestovania s prehľadom ignorujem. Manželka má však varenú kukuricu veľmi rada, tak som na to klikol a bol tam jednoduchý recept. Neskôr som spomenul manželke, že by sme si podľa toho mohli kukuricu uvariť. Nemá moc rada experimenty, tak sa mi ušla replika: „Dobre, ale variť budeš ty.“. Toto obyčajne stačí na potlačenie mojich snáh. Teraz som si však zaumienil risknúť tri kukurice a povedal som, že ich teda uvarím. Ráno som ošúpal kukurice, hodil ich do hrnca a zalial vodou. Potom som tam mal pridať šťavu z citróna. Citróny nám však vždy uschnú alebo splesnejú, tak som tam pridal šťavy z takého žltého umelo hmotového citróna z Kauflandu. Asi tri alebo štyri krát som ho stlačil tak na 2 sekundy. Vodu som potom nechal zovrieť. Keď zovrela pridal som cca 100 g masla a za pohár tej tekutiny, čo predávajú ako mlieko. Varil som to ešte asi 10 minút a poctivo som kukuričky otáčal. Po odstavení sa môže kukurica ešte podľa chuti prisoliť. Manželka skonštatovala, že takú dobrú kukuricu ešte nejedla. Ja som si tiež dal a môžem potvrdiť. Naozaj bola dobrá a môžem každému len odporúčať. Dobrú chuť.
Ak práve nemáte nič lepšie na programe, prosím o vyplnenie krátkeho formulára na priloženom odkaze. Chcem len ukojiť zvedavosť o zmýšľaní virtuálnych priateľov. Trvá to len chviľu, cca 10 sekúnd. V prípade dostatočného počtu respondentov štatisticky vyhodnotím. Anonymitu garantujem. Ďakujem.

https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSeO6x4ICXfhuzOmt2EgXN2RNCmnZXZ5t_i4Cuwj0ltvd_m0eg/viewform?usp=pp_url
Začiatok okruhu.
Vylepšili to aj keď tie ovečky vyzerajú trochu gýčovo. Je to ale celkom milé.
Tento výhľad sa mi vždy páčil.
Vzadu môj dnešný cieľ.
Pohľad z mosta.
Váh.
Smerom na Krasňany a Strážu.
Samofoto.
Mi raz jeden kaplánko povedal:"Kto je v Žiline a nejde bicyklovať do okolia, keď je pekný deň, tak pácha hriech". Tak mám dnes o jeden hriech menej. Nech sa čert zlostí!
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Za štyri hodiny sme stretli štyroch turistov. Aj to byly cizinky.
Zatiaľ celkom v poriadku.
Začína sa to komplikovať.
Vymenil som si úlohu s bicyklom.
Občerstvovacia stanica.
Nedá sa odviezť ani náhodou.
Konečne práca pre intelekt.
V cieli.
Andrej, v pozadí Nízke Tatry.
Tam vzadu Liptov.
Za deň som schopný vyteperiť sa sem len raz. Za mladi možno viac krát.
No a už len cesta dole. Polhodinka a oddych.
Kráľova studňa bez motora.
Potenciálne návštevníčky Grasalkovičovho paláca. (Pionierskeho domu)
V pozadí Krížna. Nepliesť si s tou bratislavskou.
Trocha farieb z dnešného dňa.
Označili ste týchto: Андрей Штубня
Skúška fotoaparátu v MI 9.
Solidarita.
Solidarita.
Dnes Veľká skalná po 50 rokoch.
Keď som zmaturoval, tak som mal prvý krát dlhšie prázdniny ako obyčajne. Najprv som bol na povinnej brigáde pre fakultu. Krompáčoval som tri týždne, v Bratislave na Kolibe, na vile pre súdruha ministra školstva Chochola. To rýchlo ušlo a naskytla sa mi možnosť ísť robiť vedúceho oddielu do pionierskeho tábora v Skalnej doline vo Veľkej Fatre. Celkom sa mi to pozdávalo mať vlastne prázdniny a dostať za to aj zaplatené. Tak niekedy začiatkom augusta som sa dostavil na miesto.
Tábor pozostával z chatiek a hlavnej budovy. V lete sú dni dlhé ale bola tam aj elektrina z agregátu a dali sa púšťať platne a aj pomocou rádia robiť hurhaj a samozrejme dalo sa svietiť. Detí tam bolo viac ako dvesto ďalej vedenie tábora, kuchári, športový referent, pionierska vedúca, vedúci oddielov a hospodár. Rodičia detí pracovali prevažne v poľnohospodárstve alebo v lesníctve. Teda aspoň jeden z nich. Deti bývali v chatkách a my ostatní v hlavnej budove. V hlavnej budove bola studená aj teplá voda sociálne zariadenia a ešte mimo boli umyvárky pre deti a latríny. Na rovnej ploche boli ihriská hojdačky a preliezky. Na tú dobu celkom komfort a to všetko uprostred prekrásnej prírody. Zbiehali sa tam dve cestičky, každá aj s potokom a treťou väčšou, asfaltovou sa odtiaľ dalo odísť k hlavnej ceste.
Hneď prvý deň som s hrôzou zistil, že okrem mňa, športového referenta, troch kuchárov a hospodára sú v personále samé ženy. Pomer bol tak päť ku jednej. Začal som šípiť, že to také jednoduché nebude. Keď mi pridelili najstaršie dievčatá tak som to vnímal ako atentát na moju duševnú integritu a ohradil som sa. Veď boli len o tri roky mladšie ako ja. Podarilo sa mi vyjednať, že nebudem mať najstaršie, ale o rok mladšie. Nakoniec som ale zistil, že aj tak sú všelijako pomiešané a rezignoval som. Z dievčatami som sa však veľmi rýchlo skamarátil, poslúchali ma na slovo a neskôr sme vyhrávali všetky možné súťaže. Boli rady, že nemajú vedúcu, ale majú vedúceho. Vždy mali najlepší poriadok a na každý nástup chodili včas. Až som si začal namýšľať, že mám na ne dobrý vplyv.
Asi po troch, či štyroch dňoch som po večierke sedel pred budovou na lavičke a premýšľal ako to tam všetko zvládnem. Náhle sa z tmy vynorila Janka. Na začiatku nás v rýchlosti predstavili, tak som vedel, že je odo mňa o rok mladšia a ďalší rok bude maturovať. Moc toho nenarozprávala a mala na starosti piatakov. Nielen mne sa ešte nechcelo spať. Naraz si ku mne prisadla, ale zdalo sa mi, že akosi moc blízko. Nie, že by mi vadilo, že zasahuje do môjho intímneho priestoru, ale mal som skôr obavy, že ja zasahujem do jej. Myslel som, že v tej tme netrafila, tak som si kúsok odsadol. Ona sa však znova pritlačila. Skúsil som ešte raz a zas sa to opakovalo. No na toto moje vedomosti z povinného čítania nestačili. V Macovi Mliečovi ani v Rozoranej celine nič takéto nebolo. Na iné som si v tom zmätku nespomenul. Z matematickej indukcie som však vedel, že ak bude toto odsúvanie a prisúvanie pokračovať, tak skončíme po chvili na tráve mimo lavičky. Usiloval som sa tomu zabrániť, tak som sa prestal posúvať a len sme tak sedeli a pozerali na hviezdy, kým nás komáre nevyhnali. Ešte som sa jej hlúpo spýtal, či jej nie je zima. Nebola. Druhý deň sa tieto naše manévre zopakovali, ale už sme aj trochu rozprávali. Nešlo mi len do hlavy, že nás nik nehľadá. Nedalo mi to a cez deň som sa s tým zdôveril kuchárom. Tí sa začali smiať a povedali mi, že to tá komsomolka poslala Janku za mnou. Aj tak som nemohol pochopiť prečo sa nechala nahovoriť. Gašparka som však odmietal robiť a dal som si sľub nechodiť večer na lavičku. Tento sľub som hrdinsky dodržal. Nasledujúci deň začalo pršať a neprestalo tri dni. Bál som sa tiež, že tie moje kočky budú žiarliť a mám po autorite. Janka mala potom smutné oči. Nemala si vybrať takého ťuťmáka. Na druhej strane moc na výber nemala.
Blondínky sa mi vždy páčili. Aj v tábore sme mali jednu. Táto však obohatila moje vnímanie blondínok o ďalší rozmer. Začal som lepšie chápať vtipy o blondínkach. Neváhala vstať ráno o tri hodiny skôr, len aby sa mohla skrášľovať. Keby sa ma bol spýtala na názor, bol by som jej povedal, že je to zbytočná námaha. Len pokazila to, čo jej príroda nadelila. Budem ju volať AM, teraz je to moderné. Ona mala na starosti tie dievčatá, ktoré chceli prideliť mne. A tie sa začali po nej opičiť. Niektoré rána som ich ani nemohol poznať. Keď ich prišli na víkend matere pozrieť tak sa zhrozili. Spomínal som, že príroda je tam veľmi pekná. Skoro ako v raji. Jablone tam síce neboli, ale hadov zato neúrekom. Hlavne vreteníc. V tom čase sa aj liahli, tak nebolo vzácnosťou nájsť aj desať malých naraz. Aj sme sa báli, aby sa deťom nič nestalo, ale hady boli veľmi plaché. Raz sme sa so športovým referentom a kuchármi bavili, či by sa taký had dal vypražiť a zjesť. Kuchári boli vojaci a boli za každý špás. Tak sme odchytili troch týchto odvekých nepriateľov ženy a skrátili sme ich o hlavy. Keď sme mali vysmážané kurence, tak pripravili jednu porciu s odhlavenými vretenicami. Dohodli sme sa, že to dáme našej blondíne, ale povieme jej o tom až keď bude tábor končiť. Kuchári vždy, keď sa stretli s AM tak sa však divne usmievali. Ona začala niečo šípiť a náš športový jej asi po troch dňoch prezradil čo to vlastne zjedla. Vtedy som prvý raz videl ako blondínka zmasakrovala pomerne urasteného chlapa. Bol samá modrina a poškriabaný ako od divej mačky. Ona nemala tie nechty umelé. Odniesol si to chudák za všetkých. Keby som niekedy pozval blondínku na obed, tak by som dával veľký pozor, aby jej nedali tajne skonzumovať vretenicu.
Ešte dve nepríjemnosti nás v tábore postihli. Salmonela. Zopár detí ochorelo. Behali sme potom s vedrami plnými chlóru tri dni po latrínach. Z hygienickej stanice tam každý deň niekto strašil. Vyhlásili nám karanténu, čo znamenalo, že sme mohli chodiť s deťmi až do konca tábora len po lese. Nakoniec sa ukázalo, že to bolo z nejakých Hořických trubičiek.
A akoby toho nebolo dosť dva dni pred koncom tábora nám prietrž mračien strhla cestu a autobus sa nemohol ku nám dostať. A nech mi teraz niekto povie, že pionierske tábory boli prešpikované ideológiou. Akurát na vstupe do tábora bola československá zástava a tri krát denne museli deti nastupovať, aby sme ich spočítali. Dnes je z tábora ruina. Zožral ho zub privatizácie.
Kočky pozor! Trio penzionovaných seladónov Žilinského regiónu v akcii. Spolu viac ako 200 rokov. Skúsenosť zaručená.
Tak som si zbehol do Čremošného po žinčicu. Ono by sa to malo volať vlastne Einsteinov nápoj. Relativizuje totíž rýchlosť, čas a v medzných prípadoch aj priestor. Teda človeku už je vlastne jedno kde. Tak som si trochu uhol a uvidíme aká bude noc plná očakávaní.
Moje zážitky s kráľovskou hrou.
Do tajov šachu ma zasvätil starý otec keď som mal asi desať rokov. Cez leto mal pre mňa každodennú náplň. Musel som chodiť s kosákom žať trávu pre zajace. Keď sa mi podarilo dočkať sa zimy s celými rukami, tak sa rozhodol zoznámiť ma s touto krásnou hrou. Po večeroch, pri praskajúcom ohníku v kachliach, vždy rozložil veľkú šachovnicu s vyrezávanými figúrkami a potom zavelil: „Poď ideme“. Prvé dva-tri týždne vyhrával a bol spokojný. Potom sa postupne začal vyhovárať na okuliare a hra ho znervózňovala. Do jari bolo po partiách. Potom som sa prihlásil do šachového krúžku lenže tam bola úroveň o dve triedy nižšia, tak som nadlho s touto hrou prestal. Neskôr, už keď som bol stredoškolák tak som hrával so strýkom, ktorý bol registrovaný šachista. Vtedy som spravil veľké pokroky a s rovesníkmi som, až na pár výnimiek, nemával problémy. Ďalšia etapa prišla v Bratislave po nástupe na vysokú školu. Niekedy na konci prvého ročníka som zistil, že v krčme u Steina sa hráva šach, tak som si to bol obzrieť. Ono sa to ale tajne hrávalo o peniaze, s možným zvyšovaním stávky počas hry. V tom čase bol hazard trestný čin a keby ma zbalili žandári, tak by som hádam ani nedoštudoval. Organizované to bolo dobre a pred krčmou vždy niekto strážil a dával pozor, či je čistý vzduch. Ten pocit, že robím niečo zakázané, ma však neskutočne vzrušoval. Sebavedomie a drzosť mi v tom čase nechýbali, a tak som prehral svojich prvých päťdesiat korún. Neskonale ma to škrelo celé prázdniny.
U nás na elektro fakulte v tom čase študovali aj nejakí Rusi. Oni tam vlastne boli za odmenu na „západe“. Boli veľmi nedôverčiví a komunikáciu s nami obmedzovali na minimum. Nechceli, aby ich niekto bonzol za nevhodné správanie. To by ich poslali domov. Od 68-ho nakoniec neuplynulo veľa času a obyčajní ľudia sa na rozdiel od papalášov styku s Rusmi zväčša stránili. Taká bola atmosféra. Mňa však politika vtedy vôbec nezaujímala a dal som sa s Rusmi do reči. Spočiatku boli veľmi opatrní. Keď ale zistili, že odo mňa im nič nehrozí tak sa ľady roztopili. Možno pomohlo to, že sa volám Vladimír u nich dokonca Vladimír Vladimirovič. Tiež pomohlo to, že som plynule komunikoval po rusky.
Na ruštine na fakulte som mal dokonca privilégiá. Taisa mi povedala, že tam ani nemusím chodiť, keď zistila aký je rozdiel medzi mnou a niektorými, čo nemali zvládnutú ani azbuku. Skoro všetci sa však pravidelne ulievali. Niekedy sme s ňou boli len traja-štyria. Potom však vymyslela fintu a začala vodiť na hodiny svoju dcéru Ninu. No a hodiny bývali plné. Nina bola krásna reprezentantka svojho národa. Tá by dokázala naučiť ruštinu každého chlapa.
Tak som našiel nových kamarátov. Jeden bol Jevgenij a druhý ako ja Vladimír. Boli to iní frajeri. Jevgenij bol juniorský majster Európy v šerme a Vladimír majster podmoskovskej oblasti v šachu.
Dokonca poznal v tom čase vychádzajúcu šachovú hviezdu Anatolija Karpova. Tak som sa Vladimírovi zdôveril s tým, že som prehral v šachu nejaké peniaze. Nahováral som ho, aby mi išiel tie peniaze vyhrať späť. Išlo tam však o ten hazard a o takom niečom nechcel ani počuť. Podarilo sa mi však nahovoriť ho a šli sme sa tam pozrieť medzi kibicov. Pozerali sme asi dve partie. Hrali tí najlepší, čo tam chodili. Vladimír na to ticho pozeral a potom len tak pomedzi zuby precedil „chuj, durak“ a odišli sme odtiaľ. Keď sme prišli na izbu tak povedal „potrenirujem nemnožko“ a začal môj tréning. Najprv hrával proti mne bez dámy, potom bez veže alebo strelca, či jazdca. Vždy keď som spravil nejakú, hoci aj malú, chybu tak mi trpezlivo vysvetľoval prečo to chyba je. Po mesiaci už staval všetky figúry. Po dvoch mesiacoch povedal, že si môžem ísť vyhrať peniaze naspäť. A stalo sa. V jednu stredu, keď sa to odohrávalo som „naklusal“ a po dvoch hodinách som mal dve stovky vo vrecku. Ešte som tam bol zo dva krát. Potom ma už poznali a nikto so mnou nechcel hrávať. Vďaka Vladimírovi som sa naučil hodne stratégie, taktiky i trpezlivosti. Učil ma ako vyviesť súpera z miery, dostať ho do tiesne. Ja som ho na oplátku naučil, že okrem vodky existuje aj borovička a slivovica. Bol to jeden z mojich najlepších kšeftov.
Ďalšie moje šachové obdobie prišlo počas vojenskej základnej služby v Seredi. Stal som sa aj majstrom Východného vojenského okruhu v bleskovom šachu. Dostal som za to aj nejakú vázu a opušťák. Ešte si z vojny spomínam ako sme hrali zaujímavú partiu s Ľudom Černákom počas ostrého bojového poplachu, až sme zistili, že sme v kasárňach sami. Ľudo však vždy všetko vedel obkecať. Aj táto vlastnosť ho nakoniec doviedla do kresla ministra hospodárstva.
Potom som ešte hrával šach za Nededzu. Je to dedinka pri Žiline. Boli sme dobrá partia. Za dva roky sme postúpili o dve súťaže vyššie a začínalo hroziť, že budeme hrať prvú ligu. Na to však nebol rozpočet ani káder tak to skončilo.
No a teraz neviem. Trénovať sa mi už nechce, ale nejaká zábava by bodla. S počítačmi ma hra nudí.
Používateľ Vladimír Štubňa pridal novú fotku na časovú os používateľa Janči Mokrý.
Všetko najlepšie.
Používateľ Vladimír Štubňa pridal novú fotku na časovú os používateľa Viera Pavlásková.
Všetko najlepšie a veľa zdravia.
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Ján Marosz.
Boldog születésnapot!🍰🍰🥮
Ležérny kilometrík v bazéne, cesta domov popod voňavé rozkvitnuté lipy a miesto večere koktail z vlastných čerstvých jahôd.
Prišli mi zahrať na dobrú noc kolegovia dôchodcovia z Česka. Skoro až ku posteli. Olympic v Tepliciach.
Trochu poézie z dnešného rána.
Namiesto kosoštvorcov.
Vždy, keď idem na Vlčincoch popri "Čínskom múre" a vidím tieto vymaľované pasáže, tak pookrejem.
Na borg nedávajú ani pivo.
Krásne stavby. Bez tendrov.
Ešte aj tento uvítací výbor sa mi otočil zadkom.
Bez pugilára, bez karty a teda aj bez piva.
Kominár a lavička.
V sobotu mi odišiel server, tak som sa zavčas ráno vybral do Žiliny dať to do poriadku. Keď som prišiel k počítaču, tak išiel, len sieťovka blikala nejako divne. Resetol som ho a potom sa už nerozbehli ani vetráky. Asi hodinu, dve som sa s ním pasoval. Nechcel som byť hladný tak som milého Prolianta odpojil zobral do rúk a odišiel z firmy. Bolo už teplo, tak som sa rozhodol občerstviť sa v Kominárovi a ísť na stanicu. Ten počítač mal však hádam 14 kg a zle sa mi niesol. A na pleciach som mal ešte 10 kg krumpľov a dve kilá mrkvy z Kauflandu. Prekladal som ho spod ľavej pazuchy pod pravú a naopak. Ruky som už mal také, že som sa mohol bez predklonu poškrabať po kolenách. To som sa však už pomaly blížil ku Kominárovi. Už zdiaľky som videl inovovaný názov „pub“. To, aby všetci roduverní Slováci vedeli, že to nie je nejaká obyčajná krčma. Ešte predtým, ako som mal vojsť dnu, som si chcel ten počítač položiť na lavičku a chvíľu si oddýchnuť a poutierať pot. Tam však, kde bývala lavička stál teraz len nejaký kontajner na handry. Tak som ten cárach položil na zem a len tak chvíľu som rozmýšľal.
Na Kominára mám viacero spomienok a niektoré sú dosť pikantné. Sám pre seba rozdeľujem krčmy do troch kategórií. Tie, do ktorých sa vchádza dole schodmi, do ktorých sa vchádza rovno a tie, do ktorých sa ide hore schodmi. Prevádzkovatelia podvedome uprednostňujú prvú kategóriu, z ktorej sa zákazníkom ťažko odchádza. Moc krčmy neobľubujem. Idem tam len občas na malinovku alebo pivo. Osobne preferujem tretiu kategóriu, lebo keby som sa tam nedajbože nejako zamotal, tak sa ľahko dostanem von.
Kominár však patrí do kategórie prvej, do ktorej sa ľahko vchádza a ťažšie sa z nej vychádza. Vždy na mňa pôsobil, že sa snaží budiť dojem niečoho lepšieho ako v skutočnosti je. V súčasnosti sa mi však zdá, že sa situácia trocha zlepšila. Raz, keď som mal asi tridsať rokov, vybral som sa do Prioru niečo nakupovať. Bolo tesne pred poludním a bol pekný, slnečný deň. Ako som krížom prechádzal parkom na Studničkách, tak som si všimol niečo nezvyklé na lavičke, ktorá bola na konci parku oproti Kominárovi. Keď som podišiel bližšie k lavičke zbadal som na nej horeznačky polo-ležať, polo-sedieť urasteného chlapa. Oči zavreté, na tvári spokojný výraz. Mal na sebe oblek zvláštnej zelenej farby takmer rovnakej ako operadlo na lavičke. Bolo vidieť, že o seba dbá. Bol upravený a oblek mal vypigľovaný. V tom čase asi nejaký dôležitejší súdruh. A teraz neviem ako by som to najlepšie povedal. Použijem slovník svojho starého otca, ktorý pôsobil vyše štyridsať rokov ako učiteľ na Horehroní. Nikdy som z jeho úst nepočul škaredé alebo ako on vravel, mrzké slovo. Teda „Jatky rozopäté a vercajg vonku.“. Ostal som tam chvíľu bezradne stáť. Začal som sa dookola obzerať, či nie je niekde naporúdzi nejaký papek, že mu tú mužskú pýchu zapravím a schovám. Nemal som na to však dosť silný žalúdok ani guráž. Keby mal aspoň klobúk, to by som nejako zvládol. Bolo mi ho ľúto. Keď sa tu bude takto dlhšie opaľovať určite si to nadlho zapamätá. Ešte som si pomyslel: „Máš ty chlape šťastie, že nie som nejaký väčší pes.“. V tom čase sa tadiaľ často promenádovali mladé mamičky s ratolesťami. Predstava nejakého šarvanca ako naťahuje ručičku a pýta sa mamičky, čo tam ten ujo robí, budila vo mne divné pocity. Situáciu bolo potrebné nejako riešiť. Jediné, na čo som sa vtedy zmohol bolo, že som vbehol dole do Kominára a povedal, že im nejaký štamgast robí na lavičke zlú reklamu. Potom som pokračoval ďalej do Prioru. Keď som sa asi o hodinu vracal, lavička už bola našťastie prázdna. Neviem, či táto príhoda zapríčinila, že tam lavička nie je. A pozor. Keď je horúco a pije sa i takéto sa môže prihodiť,
Čertova brána. Nevedel som z ktorej strany je peklo, tak som nakukol z oboch. Pred Mošovcami začal blikať ukazovateľ rýchlosti. Že spomaľ. Nevedel, že ja spomaľujem hlavne keď idem do kopca.
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Niečo pre Žilinčanov alebo čo má spoločné podmienený reflex, VÚB a Papanka.
Vo štvrtok bolo škaredo, tak som sa rozhodol, že pôjdem do Žiliny do Artfóra a kúpim si čerstvo vydanú publikáciu Stratená Žilina 2. Prišiel tam za mnou aj kamarát a spolu sme to listovali a dohadovali sa, čo a kde vlastne kedysi bolo. Nakoniec som zobral aj prvý diel. Potom sne sa vybrali krížom cez námestie a po Bottovej až na koniec VÚB. On išiel na Komenského a ja som sa vydal doľava popri Mestskom úrade dole.
Tadiaľto som chodieval, spolu s tými, čo sme bývali pod Čepielom a chodili na Konevovu (dnes Zaymusa), zo školy. Už z diaľky atakoval naše nosy typický zápach, ktorý sa šíril z ordinárnej krčmy pred odbočkou na Čepiel. Poznáte to. Taká zmes usadnutého cigaretového dymu, pomiešaná s rozliatym pivom a ešte pravda, s už druhotnými, aromatickými zložkami. Dnes z koncentrátu tohto smradu určite vyrábajú univerzálny homeopatický všeliek na pľúcne neduhy a predávajú to pod honosným názvom spolu s návodom na riedenie.
V blízkosti tejto krčmy sa pomerne často vyskytovala osôbka, volali sme ju Papanka. Bola to útla staršia ženička v modrotlačových šatách s dlhými rukávmi a šatkou na hlave. My sme mali vtedy okolo dvanásť rokov a mali sme s touto žienkou ohromnú zábavu. Keď sme ju zbadali, začali sme na ňu pokrikovať a vyplazovať jej jazyky. Ona na to reagovala tak, že sa nám otočila zadkom a vyhrnula sukňu. Popri tom ešte niečo nezrozumiteľné vykrikovala. Toto sa opakovalo vždy podľa rovnakého scenára. Teda vyplazený jazyk a nato sukňa. Niekedy, keď mala niečo v ruke, tak tým ešte aj šermovala. Najčastejšie to bola pivová fľaša alebo krígel.
V škole sme sa vtedy učili o reflexoch. Ako chlapci sme vedeli, že reflex je niečo, čo má futbalový brankár. Čim to má lepšie, tým rýchlejšie reaguje na loptu. Na vyučovaní sme sa však dozvedeli, že sovietsky vedec I. P. Pavlov vie o týchto reflexoch oveľa viac a dokonca ich rozdeľuje na nepodmienené a podmienené. Tie nepodmienené boli jasné hneď, ale tie podmienené sú také, ktoré treba nacvičiť. Keď sme začuli spojenie „podmienený reflex“, tak všetci sme si predstavovali zvonček a slintajúceho psa. Ja som si však predstavoval aj vyplazený jazyk, vykasanú sukňu, blýskajúce biele polky a Papankin vreskot. Ešte šťastie, že ma učiteľka nevyvolala, lebo by som bol asi dostal poznámku v zmysle: “Vladko má síce vedomosti dobré, ale reči sprosté“. Takto som sa ja naučil, čo to je podmienený reflex.
Dnes po početných reformách v školstve sa tento spôsob vštepovania vedomostí nazýva „Learn by example.“. Ako však vidíte, nie je to nič nové. V žiadnom prípade nechcem učiteľky navádzať na nejaké neuvážené experimentovanie, ale podľa seba viem, že je to výborná metóda na ľahké zapamätanie učiva. Ďalšia školská reforma však v tomto smere určite prinesie nové podnety. Angličania tento fenomén obnažovania konca zadnej časti trupu nazývajú „mooning“ a majú to pomerne v obľube. Vychádza mi z toho, že Papanka, nič netušiac, mala asi keltských predkov. V súčasnosti na tomto mieste tróni VÚB a provokačne vyplazuje jazyk všetkým. Už to nie je také veselé.
Používateľ Vladimír Štubňa pridal nové fotky (9) na časovú os používateľa Peter Štansky.
Prave mi google ponukol fotky spred 4 rokov. Bol som na zvonici so studemtmi a nieco som nafotil. Mam ich aj v lepsej kvalite. U vas sa to nestrati,
Ak chce niekto vyskúšať ako chutí ozajstný syr.
Sú chvíle, keď sa hanbím, že som človek. Pred dvoma rokmi normálna hora. Toto by mali denne dávať v televízii namiesto všelijakých tých Rytmusov a reklám.
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Ako som bránil Šudininu dôstojnosť.
Začiatkom jari som sa bol prejsť so synom a Šudinou na Čremošniansku vyhliadku. Cestou späť sme sa len tak rozprávali a Šudina okolo nás pobehovala. Zrazu sa spoza zákruty vynoril chlap v maskáčoch so psíkom. Šudina, ako to má vo zvyku, mu vyrazila v ústrety a chcela ho pozdraviť. Keď sa k nemu priblížila, zrazu začal smerom k nej neohrabane kopať vystretými nohami. Neviem prečo, ale pôsobil na mňa ako malý, nevychovaný, trojročný chlapec. Šudina uhla hlavičkou a odcupitala so zdvihnutým chvostom, dávajúc mu okázalo na vedomie, že keď nemá záujem o jej priazeň, tak ho má v tom, čo odkrýval chvost. Potom sa pustil do mňa. Viete, že vám ho môžu zastreliť? Ja na to, že viem, že aj mňa môžu, doba je divoká. A on ďalej. Ja mám svojho psa priviazaného, a váš bastard si pobehuje sem-tam len tak. To nemal. Navreli mi žily na skráňach a pozrel na toho jeho psa. Taká malá incestná, inbreedingová pľuha s desať centimetrovými nožičkami. Pravdepodobne aj s padúcnicou. Predné nožičky od zadných boli vzdialené hádam aj meter. No jasné, že ho musel ťahať na vôdzke. Veď sa mu bruško vlieklo po zemi a sám by nebol schopný normálne cupitať. No a toto on prirovnával k mojej Šudine. Tak som mu ešte odvrkol, nech sa pozrie okolo seba, ako tá hora vyzerá a až potom rieši pobehujúceho psíka. Ešte sme si vymenili zopár zdvorilostných fráz. Čudoval som sa, že som ešte nestratil schopnosť jadrne sa vyjadrovať na tejto úrovni. Čo sa za mladi naučíš ... Potom sme sa pobrali každý svojím smerom. No mal chudák aj pravdu. Šudina má predka nejakého duriča, ale stravu jej zaobstarávam ja a v hore odo mňa viac ako 50 metrov neodbehne. Aj za srnkou sa raz rozbehla, ale po chvíli zastala a len ju tak z diaľky pozorovala. Niektoré tie zákony sú však uletené a zdravý rozum nemôžu nikdy nahradiť.
Najprv ma hypnotizovala, potom mi kládla hlavu na nohy a nakoniec ma vyhnala do hory hneď po daždi. Mám pre Šudinu zvláštny druh slabosti.
Trasa v navigácii.
Koníky a kravičky pred dedinou.
Nedeľná omša vonku.
Pohľad z kopca na Turiec.
Pohľad z kopca na Ponitrie.
Keď som bol ešte mladý nerozvážny, tak som si občas pospevoval: "Od Zvolena mrákava bozaj ma ... rapavá." Hľadiac na oblohu som musel uznať, že čosi pravdy na tom bude. Dosť sa to tam kabonilo.
Miesto na trochu rozjímania.
Pozerajúc smerom na Žilinu som bol rád, že som tu.
Aby ste ma náhodou nespoznali.
Miesto šnicle Hauerland-Glaserhau.
EU comment: Trip to Sklené.
Tak som sa dnes rozhodol namiesto obeda prevetrať hlavu a všetko ostatné. Zobral som zábehový bicykel a vyrazil na obľúbenú trasu. Ešte nikto nechodil, začínajú spravidla až popoludní. Odporúčam všetkým nad 90 kg netto. Tá moja aplikácia v mobile mi dala 190 kardio bodov za dnešný deň. Keby ich tak dávala aj keď hliviem.
See all photos! "замечательное".
Vladimír Štubňa
Čremošné - zábeh nového bicykla.
Aktualizované 25. 5. 2019, 22:08
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Po dnešnej prechádzke po meste navrhujem zmeniť na návode vo výťahu "nosnosť max. 3 osoby 250 kg" na "nosnosť max. 2 osoby 250 kg".
Vladimír Štubňa
Remeselnícky dom ďalšia inšpirácia historickou Žilinou.


Tak do tejto budovy som chodil do prvého ročníka na SVŠ. Bola tam veľká zábava najmä v a zime. Kúrili sme si sami v peci. Na začiatku hodiny sme poriadne naložili a po cca. 20 minútach to v peci buchlo a začalo strašne kúriť a hučať. Ťah to malo výborný, komíny boli vysoké. Všetci, čo sedeli v rade pri peci boli červení ako v saune. Ešte sme to niekedy vylepšovali tak, že sme do pece pridali celuloidové pravítko alebo chalani doniesli z kostola kadidlo. Potom sme museli aj vetrať. Tí, čo sedeli pri okne mrzli, tí čo pri peci, sa topili. No excelentný edukačný proces. Mimo zimného obdobia si spomínam najmä na výučbu biológie. Mali sme takú prudérnu profesorku a čo čert nechcel, práve ona nás mala vyučovať rozmnožovanie a dedičnosť. Vo svojej prostote si naivne myslela, že nám to odrecituje a pre istotu to nebude ani skúšať. My sme však mali iný názor a neustále sme ju prerušovali otázkami. Raz si chudera zavarila tým, že sa opýtala, že od čoho závisia vlastnosti budúceho potomka. Bez prihlásenia sa jej dostalo odpovede, že od strún na posteli. A bolo po hodine, keďže na ďalšiu otázku si netrúfla. Na ďalšiu hodinu prišla vysmiata a začala sústavou tráviacou. Spolužiak Paľo však nemal ešte jasno v predchádzajúcej téme a pristúpil k názorným otázkam. Školníčka tam chovala malého kocúra, na ktorého bola práve naštvaná lebo jej rozbil budík. Vyhnala ho na chodbu, kde ho našiel Paľo. Ujal sa ho a zobral ho do triedy na biológiu. Keď prišla pani profesorka tak ho zobral do rúk hore labkami a vyštartoval v dobrej viere a presvedčení o následnom rozšírení vedomostí v ústrety pani profesorke. Keď sa s kocúrikom v rukách, ukazujúc jeho hanbatý ústroj, dostal do zorného poľa pani profesorky, tá zrumenela a zdalo sa mi, že odskočila na tých lodičkách znožmo dozadu. To sme už všetci zmeraveli a vedeli, že je zle. Chudák Paľo už z biológie nikdy lepšiu známku ako trojku nedostal. Nádejný biológ navždy odradený. Navrhla mu aj zníženú známku zo správania a to rovno trojku. Na porade sa ho údajne zastal len triedny, angličtinárka a Jano Lenčo. Uhrali to na dvojku. Odvtedy sme považovali aj Lenča za triedneho.
Aktualizované 20. 5. 2019, 21:03
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Môj prvý vlastný bicykel.
Prezeranie historických fotografií Žiliny vyvolalo vo mne spomienky na môj prvý bicykel. Mal som favorita. Bol červený, skôr karmínový. Mal turistické riadidlá, pákovú dvojšajbu a štvorkoliečko. Mal aj nosič s dvoma bočnými kapsami a tachometer. Vedel som ho rozobrať do poslednej skrutky. Riadidlá som vymenil za barany. Na bicykel som si zarobil natieraním plota pre rybárov v Dubnej skale. V tom čase predávali ešte esku. Tá však nemala dvojšajbu a mala len trojkoliečko. Bola o 250 Kčs lacnejšia. S kamarátmi sme s takýmito „strojmi“ podnikali výlety do okolia. V 68 v lete sme chodievali aj do lesíka za Šibenicami. Mali tam vtedy manévre vojská Varšavskej zmluvy. Hrávali sme s tými vojakmi futbal. Boli to zväčša naši rovesníci. Po rusky sme ako stredoškoláci vedeli, tak sme sa ľahko dohovorili. Spomínam si ako som jednému vojakovi požičal bicykel. Bol to Ukrajinec, taký fešák s čiernymi vlasmi. Bicykel som mu požičiaval síce s obavami, ale chvíľku sa povozil a prišiel späť. Takého šťastím žiariaceho človeka som od tých čias nevidel. Okrem nás tam vtedy chodili aj dve známe žilinské postavičky. Boli to sestry a matka s dcérou zároveň. Tá mladšia v rámci tých manévrov počala. Otcovstvo sa nezisťovalo. DNA testy sa ešte nerobili a keby aj, testovať celý prápor by asi vyšlo draho. Časom postihnutá povila dievčatko a dala mu meno Ninel. To bolo Lenin odzadu. Vtedy bol Lenin všade a stále nám hovorili tú jeho známu triádu o učení.
Vladimír Štubňa
Keby boli u nás takí dôslední, to by boli voľné cesty!
Aktualizované 10. 5. 2019, 13:12
Vladimír Štubňa
Aktualizované 28. 4. 2019, 17:44
Tak som sa dnes vybral na Zniev. Hora nevyrúbaná až som sa zľakol čo sa deje.
Po 40-tich rokoch na bežkách. Všetko v poriadku, len tá kondička akosi chýba.
Vladimír Štubňa
Čo nevidieť do porovnávania bude potrebné zaviesť logaritmy.
Aktualizované 9. 12. 2018, 20:25
Robia aj dobrý pasterizovaný mušt. Zaručene 100%-ný.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Ešte nevyrúbané
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Ja a Šudi
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Nad Čremošným
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Matej Nižný.
Všetko najlepšie!
Vladimír Štubňa
Tak toto sa mi zíde.
Aktualizované 23. 9. 2018, 18:21
Vladimír Štubňa
Aktualizované 16. 9. 2018, 19:36
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Učitelia Informatiky, nápady, odkazy, rady.
Vladimír Štubňa
A čo bude teraz s angličtinármi? Teda s tými 85%-nými.
Aktualizované 23. 4. 2017, 10:08
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Ďakujem gratulantom.
Vladimír Štubňa
Aktualizované 30. 12. 2016, 21:49
Vladimír Štubňa
Aktualizované 4. 12. 2016, 17:48
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Učitelia Informatiky, nápady, odkazy, rady.
Nikdy neuzatvárajte žiadnu zmluvu so Slovak Telekom! Dôvody môžem vysvetliť osobne, nakoľko slová, ktoré potrebujem k objasneniu dôvodu môjho doporučenia, by mohli mnohých pobúriť. Okrem tých slov však postačuje len zopár predložiek a spojok, aby som vystihol obchodnú stratégiu tohto slovenského operátora.
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Dalibor Gonda.
Gratulujem!
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Peter Kulich.
Želám ti vždy dobre naladenú gitaru.
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Branislav Augustín Oreška.
Všetko najlepšie dobrých ľudí okolo,
Vladimír Štubňa
Aktualizované 13. 3. 2016, 21:29
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Ďakujem za vinš k 40-ke (hexadecimálne). A potom, že načo sú dobré číselné sústavy? Človek príde k okrúhlemu výročiu ani nevie ako.
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Anton Šáray.
Všetko najlepšie,
Vladimír Štubňa earned a badge on TripAdvisor.
TripAdvisor10 friends badgehttp://www.tripadvisor.com/MemberTravelMap?ns=badge&badgeId=FRIENDS_10
Vladimír Štubňa
Potrebujem údaje pre Slovensko.
Aktualizované 14. 12. 2015, 15:46
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči článok.
80 ročný dedko v obchode s hudobninami všetkým vytrel zrak!http://music-zone.eu/80-rocny-dedko-obchode-hudobninami-vsetkym-vytrel-zrak/
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Viera Pavlásková.
Všetko najlepšie
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Dalibor Gonda.
Všetko najlepšie
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Učitelia Informatiky, nápady, odkazy, rady.
Hlavne, že máme rozpracované zákony o ochrane údajov. V tých routeroch sa dejú veci, ktoré si z celej bezpečnosti robia dobrý deň.
http://svobodnenoviny.eu/nsa-nici-bezpecnost-internetu-na-globalni-urovni/
Vladimír Štubňa
Pred tým, ako ktokoľvek zaujme postoj k referendu, mal by si pozrieť toto: http://gloria.tv/media/vGL5yWjjjLA . Dobré pre mužov, ženy, rodiny a aj ostatných.
Aktualizované 4. 2. 2015, 11:21
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Anton Šáray.
Všetko najlepšie.
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Učitelia Informatiky, nápady, odkazy, rady.
V škole máme učebňu tabletov. Včera som si ich bol pozrieť a jeden som si požičal na vyskúšanie. Prvý dojem je celkom dobrý. Prebehla tu aj diskusia o ich nabíjaní a prenášaní. Ja si myslím, že časom aj tak skončia na pevnom napájaní. Jazykárky majú také CD projekt1. Doposiaľ to fungovalo tak, že deti vyfasovali CD, vložili do mechaniky a učili sa. Požiadali ma, či by som to nevedel nejako rozbehať aj s tými tabletmi. Tak som to pozrel, je to prakticky celé vo flash-i (ako džin odhliadnuc od výslovnosti) a rozhodol som sa to vyskúšať. Vyskúšal som dve alternatívy. Prvá bola nakopírovať to do tabletu a pomocou flash to spustiť. Funguje to bez problémov. Druhá možnosť nakopírovať to na web server a načítať to odtiaľ. Takisto bez problémov. Najmä druhá možnosť sa mi javí ako výhodné riešenie. Stačí jeden počítač v sieti ako web server, dať tam napr. Apache a okamžite môžu všetky deti začať trénovať tú angličtinu. Možno, to, čo tu píšem sa niekomu zdá úplná samozrejmosť a už dávno tablety takto využívajú. Napriek tom si myslím, že niekomu tento príspevok môže pomôcť a tablety môžu byť okamžite efektívne využívané vo výučbe jazykov.
Vladimír Štubňa odporúča článok.
Slovenský internet bude modernejší. SIX nasadí technológiu TRILLhttp://www.zive.sk/clanok/98980/slovensky-internet-bude-modernejsi-six-nasadi-technologiu-trill
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Padlo mi na hlavu (nechránenú) jablko. Po adekvátnom, verbálnom vyjadrení prekvapenia som síce neobjavil gravitáciu, ale aspoň som si na ňu spomenul.
Toto sú hríby a suchohríby.
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Jakub Dobes.
Všetko najlepšie.
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Peter Vaculík.
Všetko najlepšie.
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Matej Isteník.
Tak úspešne vykroč do druhého kvartálu. Veľa zdravia!
Niekedy je dobré dívať sa pod nohy.
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Jozef Štaffen.
Všetko najlepšie,
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Dalibor Gonda.
Akosi som to dnes prešvihol. Tak všetko najlepšie a čo najmenej defektov.
Vladimír Štubňa odporúča článok.
Má len tri roky a už to dokáže roztočiť: Týmto vystúpením si roztomilý drobec získa aj vás!http://www.cas.sk/clanok/278038/ma-len-tri-roky-a-uz-to-dokaze-roztocit-tymto-vystupenim-si-roztomily-drobec-ziska-aj-vas.html
Vladimír Štubňa
Aktualizované 21. 3. 2014, 9:31
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Učitelia Informatiky, nápady, odkazy, rady.
Tak toto je moja dvojdňová robota s rasberry pi, web kamerou a všeliakými reverznými tunelmi. Keby som tak mal statickú IP.
http://gsiot-hb4r-ena9.try.yaler.net/ alebo aspoň providera, ktorý ma neschová za tri NAT-y.
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Anton Šáray.
Všetko najlepšie.
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Martin Ch.
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Učitelia Informatiky, nápady, odkazy, rady.
Vladimír Štubňa
Aktualizované 29. 12. 2013, 11:55
Komu som ešte nestihol zavinšovať
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči článok.
Ukradnuté fotky, falošní blogeri. Obhajcovia Smeru začali robiť chyby | Médiá | ekonomika.sme.skhttp://ekonomika.sme.sk/c/7040753/ukradnute-fotky-falosni-blogeri-obhajcovia-smeru-zacali-robit-chyby.html
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči článok.
Kaspersky: Svetový internet sa môže rozpadnúťhttp://tech.sme.sk/c/7038486/kaspersky-svetovy-internet-sa-moze-rozpadnut.html
Vladimír Štubňa
Bezdrôtová a zhora plnená.
Aktualizované 12. 12. 2013, 19:14
Vladimír Štubňa sa cíti rozveselene.
Architekti školstva za ostatných 10 rokov na STV1. Vzácna zhoda, že v školstve sú problémy. Svitá však na lepšie časy. Zajtra zasadá kurikulárna rada.
Vladimír Štubňa likes an article on Topky.sk.
Topky.skModerný pápež František: Cirkev musí používať internet!http://www.topky.sk/cl/11/1371104/
Vladimír Štubňa
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Ak si dobre pamätám z dejepisu, v Bystrici už jedno povstanie bolo. Vtedy to však bolo akosi opačne.
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči článok.
Captcha skončí, vedci prelomili jej ochranuhttp://tech.sme.sk/c/6986033/captcha-skonci-vedci-prelomili-jej-ochranu.html
Vladimír Štubňa
Ani som netušil.
Aktualizované 27. 10. 2013, 22:45
Vladimír Štubňa odporúča článok.
Exnovinárka: Vyšetrovateľ ma priviazal k radiátoruhttp://www.sme.sk/c/6974928/exnovinarka-vysetrovatel-ma-priviazal-k-radiatoru.html
Vladimír Štubňa
Počítač si treba chrániť.
Aktualizované 9. 10. 2013, 10:37
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči článok.
Parlament nie je továreňhttp://bzdilikova.blog.sme.sk/c/337773/Parlament-nie-je-tovaren.html
Vladimír Štubňa
Aktualizované 16. 9. 2013, 22:48
Vladimír Štubňa odporúča odkaz.
Toto sú najšialenejšie nápady, ktoré zo svojich autorov urobili milionárov! – galéria | Topky.skhttp://www.topky.sk/gl/188756/1245757/Toto-su-najsialenejsie-napady--ktore-zo-svojich-autorov-urobili-milionarov-
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči článok.
Dobrí ľudia ešte žijúhttp://fararik.blog.sme.sk/c/335764/Dobri-ludia-este-ziju.html
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči odkaz.
Ako som ľahko zarobil peniaze v kasíne a kúpil si Lexus SC430-2003http://mirekblog.tk/1/
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Viera Pavlásková.
Gratulujem
Vladimír Štubňa
Tak, niečo v tomto zmysle som sa snažil presadzovať už pred 25 rokmi. Potom som však narazil na byrokratov a dobou zdeformovaných podivínov.
Aktualizované 3. 6. 2013, 10:51
Vladimír Štubňa
Aktualizované 30. 4. 2013, 19:37
Vladimír Štubňa
Kto to bude programovať, keď sa už mladým nechce učiť?
Aktualizované 23. 4. 2013, 21:48
Vladimír Štubňa
Tu sa dá z času na čas získať legálny SW
Aktualizované 26. 3. 2013, 18:26
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Ďakujem všetkým gratulantom. Rád by som vám ulial, ale tieto debilné počítačové operačné systémy zatiaľ takúto jednoduchú službu neposkytujú.
Vladimír Štubňa
Aktualizované 5. 3. 2013, 9:36
Vladimír Štubňa
Ubúda sedliackeho rozumu.
Aktualizované 3. 3. 2013, 17:40
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Po vyložení
Miesto: Turčiansky Michal
Adresa: Turčiansky Michal
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Výhľad z pálenice
Miesto: Turčiansky Michal
Adresa: Turčiansky Michal
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Ready
Miesto: Turčiansky Michal
Adresa: Turčiansky Michal
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Konečné skóre
Miesto: Turčiansky Michal
Adresa: Turčiansky Michal
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Príprava na transport
Miesto: Turčiansky Michal
Adresa: Turčiansky Michal
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Š komina še kuri, kuri palenočka čuri, čuri
Miesto: Turčiansky Michal
Adresa: Turčiansky Michal
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Dlhý čas čakania
Miesto: Turčiansky Michal
Adresa: Turčiansky Michal
Vladimír Štubňa
Zoner Photo Studio 15 zadarmo
Aktualizované 27. 2. 2013, 13:30
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Učitelia Informatiky, nápady, odkazy, rady.
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči článok.
Zníženie byrokracie podľa Čaploviča ušetrí nákladyhttp://badman.aktuality.sk/clanok/3136/znizenie-byrokracie-podla-caplovica-usetri-naklady/
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči odkaz.
Překvapujúci video :Ohttp://novyrok.borec.cz/video/?prekvapko2
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči článok.
Zblúdilá ovečka, ktorú pastier nestrácahttp://brncova.blog.sme.sk/c/317982/Zbludila-ovecka-ktoru-pastier-nestraca.html
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči článok.
Kláštor Chor Virap (Arménsko)http://dzunkova.blog.sme.sk/c/316993/Klastor-Chor-Virap-Armensko.html
Vladimír Štubňa
Aktualizované 20. 12. 2012, 8:31
Vladimír Štubňa označil, že sa mu páči odkaz.
hyperzlava.skhttp://www.hyperzlava.sk/sk/ponuka/6374
Konečne nejaké rozumné riešenie!
Vladimír Štubňa
Aktualizované 8. 12. 2012, 13:05
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Učitelia Informatiky, nápady, odkazy, rady.
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Tak ma učili, že investícia do vzdelania je najlepšou investíciou do budúcnosti. Na aké investície má tento štát, keď nemá na najlepšiu? Na investície do Grékov je pritom ochotný si brať aj pôžičky. Som z toho zmätený.
Vladimír Štubňa
Konečne návrh z praktického života.
Aktualizované 6. 11. 2012, 19:46
Vladimír Štubňa
Vladimír Štubňa earned a badge on TripAdvisor.
TripAdvisor5 friends badgehttp://www.tripadvisor.com/MemberTravelMap?ns=badge&badgeId=FRIENDS_5
Vladimír Štubňa
Pekne rastú
Aktualizované 25. 6. 2012, 21:01
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Ján Marosz.
Všetko najlepšie!
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Jozef Štaffen.
Všetko najlepšie!
Vladimír Štubňa
Aktualizované 13. 6. 2012, 13:39
Vladimír Štubňa
Internet je plný takýchto vtákovín. Na túto konkrétne je treba mať známeho v NBS. Ostatné je rutina.
Aktualizované 11. 6. 2012, 9:37
Modifikované obmedzenia cestou na Chatu pod Jedľovinou.
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Učitelia Informatiky, nápady, odkazy, rady.
Dnes som v titulkoch na TA3 zachytil, že učitelia budú mať platy ako vo Fínsku. Nebolo to síce presne tak formulované, ale bolo napísané, že na Slovensku by sme mali prebrať fínsky medel školsta. A nebolo tam napísané, že modifikovaný! Treba vydržať!
Vladimír Štubňa
Chcel by som to ako okuliare.
Aktualizované 21. 4. 2012, 21:13
Vladimír Štubňa napísal na časovú os používateľa Martin Nixone Olešnaník.
Všetko najlepšie. Aspoň takto, digitálne.
Vladimír Štubňa pridal príspevok v skupine Učitelia Informatiky, nápady, odkazy, rady.
A čo si myslíte o povinnej maturite z matematiky na gymnáziách? Nech je trocha zábavy. Ja si myslím, že by mala byť kontinuita s monitormi. Škola, najmä nešpecializovaná, má predsa v prvom rade naučiť ľudí čítať, písať a počítať.
Vladimír Štubňa
Už je to tu!
Aktualizované 16. 4. 2012, 17:35
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Plány do budúcnosti
Ďakujem všetkým gratulantom! Vaše hlasy neprepadli.
Vladimír Štubňa
Vždy som veril v ich potenciál.
Aktualizované 23. 2. 2012, 16:30
Vladimír Štubňa
Na žiadosť dvoch inteligentných, vedychtivých, gymnazistiek blondíniek pridávam odkaz: http://www.youtube.com/watch?v=EUB113i_mzA
Aktualizované 13. 12. 2011, 9:48
Vladimír Štubňa
Časy sa menia.
Aktualizované 3. 11. 2011, 20:02
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Výpočet množstva alkoholu v krvi

hladina alkoholu [g/kg = ‰] = množstvo v dl × objem percenta alkoholu [%] × (muži 1,1; ženy 1,3) / telesná hmotnosť [kg] – doba od požitia [hod] × 0,2

výpočet platí do 10 hodín po požití alkoholu, neskôr je výsledok skôr orientačný
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Neskorumpovaný personál
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Posedenie s riaditeľom kúpeľov
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Vďaka všetkým skutočným, ktorí si na mňa dnes spomenuli vo virtuálnom priestore. Je to zvláštny a príjemný pocit vyskytnúť sa v niečej hlave.
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
V piatok som sa zúčastnil školenia vodičov. Pod Strečnom, pri Margite a Besnej. Za 20€. Ešte, že tam bola Margita. Keby ma opantala Besná, školenie by sa asi poriadne predražilo.
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Srdečne ďakujem všetkým gratulantom k mojej o 40 rokov posunutej osemnástke. Osobne som sa síce o tento môj sviatok nejako výrazne nepričinil, gratulácie však potešia. Najradšej by som sa revanšoval prehlásením dnešného dňa za štátny sviatok. Moje kompetencie však tak ďaleko nesiahajú. Zatiaľ.
Vladimír Štubňa
Škola v prírode.
Aktualizované 3. 9. 2009, 16:59
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Odvrátená tvár gastronómie I. Latrína (aj) pre slabšie žalúdky
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Ploská.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Hrebeň Veľkej Fatry. Vľavo vzadu Krížna. (Nie tá bratislavská).
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
S kondičným trénerom. V pozadí Nizke Tatry.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Ako z rozprávky.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Polovica júna a ako keby apríl.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
A chata sa zmenšuje a zmenšuje.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Odvrátená tvár gastronómie II. Latrínové odporúčania.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Vstupno - výstupná kontrola na chate.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Rozkvitnutá lyžiarska noha pred chatou.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Zdanlivá dilema.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Konečne chata na obzore.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Havranovo. Z piedestálu do kadibúdky II.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Havranovo. Z piedestálu do kadibúdky I.
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Všetkým Petrom, Pavlom a odvodeným, ktorých som schopný touto cestou trafiť, želám všetko najlepšie.
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Notebook mi kvíli ako gáter. Nekupujte MSI. Skúsim mu ešte pofúkať vrtuľku. Ďalej reklamácia, defenestrácia.
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Prezident. Celý víkend prakticky bez TV. Dnes asi 5 min. okolo obeda a to: "Ďakujem všetkým, ktorí ma volili. Som presvedčený, že urobili dobre." Zdá sa ten výrok uletený len mne?
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Odvolil a keďže nemal na výber volil krízu.
Vladimír Štubňa
Aktualizované 3. 4. 2009, 15:55
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
Sedí na internáte v Mlynskej doline a rozmýšľa, čo sa tu zmenilo od čias, keď chodil na návštevy z 11. na 10. poschodie po balkónoch.
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
V Kauflande som povyjedal krajce z krájača na chlieb a prelistoval som si bulvár. Už viem, čo je in. Teraz pozerám na štyroch prezidentov na TA3.
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Kamarát
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Logistika
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Konečná fáza kvitnutia ovocných stromov
Vladimír Štubňa pridal novú fotku.
Sivá nádrž vzadu zásobník kvasu - predhrievanie Vzdialenejší kotol - varenie, destilácia kvasu - vznik vodky Bližší kotol - varenie, destilácia vodky - vznik pálenky
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
50 litrov, 53.5%
Vladimír Štubňa aktualizoval svoj status.
sa psychicky pripravuje na víkend v pálenici a opakuje si vedomostí o zmene skupenstiev.